EXPO 2015, očami bežného turistu

Autor: Jakub Fedorik | 27.6.2015 o 1:55 | (upravené 27.6.2015 o 8:16) Karma článku: 11,67 | Prečítané:  24213x

V stredu som sa s mojou malou rodinkou vybral na EXPO v Miláne. Okrem jedla na každom kroku, bolo cítiť vo vzduchu aj silu ropy a z pohľadu ničím významného turistu som zažil pravú slovenskú pohostinnosť a schopnosť sa predať.

EXPO je fakt obrovské, človek počas jedného dňa má šancu stihnúť asi ani len tretinu. Krajiny, ktoré už aj bez EXPA patria medzi turisticky obľúbené destinácie, zaznamenávali veľký dopyt a pred niektorými boli aj hodinové rady. U Nemcov sa čakalo hodinu, na Japonsko detto a do Talianska až hodinu a pol. Ak si to človek chce naozaj užiť a vidieť čo najviac, treba si to naplánovať, vybrať krajiny dopredu, prísť skoro ráno a dostaviť sa metrom, kde bezpečnostná kontrola trvala len niekoľko minút na rozdiel od vlakového spoja, tam sa mohlo čakať aj polhodinu.

 

Teraz kúsok z môjho gusta. Kedže som geológ niekedy som si prišiel skôr na EXPO venovanej rope a nie jedlu. Prítomné boli asi všetky štáty blízkeho východu. Čo sa týka jedla toho neponúkli veľa, ale boli tam a prezentovali sa cez peniaze veľkolepými pavilónmi, vymakanými animáciami a príjemným uvítaním. Mojim ropným favoritom bol ale Turkmenistan, jeho pavilón mal niekoľko poschodí. Prízemie pochopiteľne venovali jedlu, no prvé poschodie sa nieslo v duchu ropy. Jednoducho oni tam vystavili vzorky vyťaženej ropy, vrtné jadrá, no čo si geológ môže viacej želať, asi už len pracovnú ponuku :)

 

 

 

 

Slovenský micmac. Kedže môj syn sa ráno nezobudil 6h30 ako to má vo zvyku, meškali sme na oficiálne otvorenie slovenského dňa v EXPO. Áno streda bola výnimočne venovaná Slovensku. Kedže sme chceli vidieť ako sa vieme prezentovať, našu návštevu sme na just naplánovali na tento deň. Na oficiálnej stránke EXPO som sa dozvedel, že okrem raňajšieho uvítacieho ceremoniálu s našim Prezidentom, sa má niečo udiať pred našim pavilónom aj o 13h30. Boli sme tam načas. Na naše prekvapenie sa nič nedialo, vchod bol zavretý a pri východe stál mladý muž. Každého turistu ktorý chcel nakuknúť dovnútra informoval, že pavilón je dočasne zatvorený, ale o takej druhej by sa to malo znova otvoriť. Tak že sa ideme aspoň najesť do slovenskej reštaurácie. Moju chuť si dať niečo slovenské zvyšovali informatívne cedule ktoré predstavovali naše národné jedlá a kedže som na Slovensku nebol od Veľkej noci, fakt som mal chuť si niečo dobré slovenské zajesť. Ocitol som sa v reštaurácii, už som sa aj začal obzerať, že čo si dám, no v tom ma prišla vyhodiť jedna hosteska. Povedala mi to v troch jazykoch, že mám jednoducho páliť von, reštaurácia je tiež uzavretá. Mal som jej chuť povedať, že prečo nestojí vo dverách ako jej kolega pri vchode do pavilónu, ale ešte som bol kľudný. Vrátil som sa pred pavilón, boli dve hodiny. Podla predošlých informácii sa malo konečne niečo začať. Jediná zmena ktorá nastala, teraz boli oba vchody zavreté, nikoho nikde.

Tak som si obehol celý pavilón znova a výsledok? Kedže to bol slovenský deň na EXPO náš pavilón bol počas obeda zatvorený, čiže 0 turistov si mohlo ísť pozrieť našu expozíciu, naša slovenská reštaurácia bola tiež zavretá, lebo bežní zamestnanci, pozvaní hostia a neviem aká smotánka tam obedovala, čiže 0 turistov si mohlo zajesť niečo slovenské. Už moja polovička a ja, sme mali nervy, že čo sa to tu do pekla deje, my sme na najväčšej expozícii na svete, v deň kedy sa má Slovensko prezentovať v tom najlepšom svetle a ono práve v ten deň, je otvorené len pre Slovákov, pardon len pre slovenskú smotánku. Nakoniec program začal až 14h30 (hodinové meškanie voči plánu, ktorý je vycapený na oficiálnej stránke EXPO). Veľmi slušne to tam roztočili folklórni tanečníci a aj cimbalista bol fakt dobrý, po ňom nasledovala súťaž s Marekom Hamšíkom, ktorý má veľký úspech u Talianov. Ešte počas futbalovej exhibície sme sa dali do reči s jednou slovenskou tanečnicou/hosteskou, ktorá rozdávala perníky. Tej sme sa vyžalovali, že už tu čakáme zbytočne hodinu a nevideli sme nič zo slovenského EXPO, tá nám povedala to isté, plus malú pikošku, že ako hosteska ktorá bola zamestnaná len na daný deň, nemala právo sa najesť v našom pavilóne a tak bola poslaná do toho českého. Po rozhovore sme sa rozhodli ísť ďalej, kedže o Marekovi dávno vieme, že vie kopnúť do lopty.

Asi okolo 16h00 sme sa vrátili ku slovenskému pavilónu. Reštaurácia bola stále zavretá, ale milá jednodňová hosteska nám spontánne doniesla von jedného vychladeného bažanta. Bryndzáky som si nedal, ale tak lepšie ako nič.

Slovenský záver: jednoducho bolo potvrdené, že Slováci sa nevedia predať. Hanbil som sa, keď som videl všetkých tých cudzincov, čo majú chuť sa ísť pozrieť do nášho pavilónu ale nemôžu. Počas slovenského dňa, je na pol dňa Slovensko zatvorené a neexistujúce pre tých najpodstatnejších - turistov. 

Celkový záver: EXPO sme si s rodinkou užili, aj keď je aké je (hlavne o peniazoch), ale tých 30 minút ktoré sme zažili vo Francúzsku, bolo fakt len o jedle, bolo to nádherné a rozhodli sme sa, že toto leto sa jednoducho musíme vrátiť do Francúzska a dať si na raňajky une chocolatine et un bon croissant. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?