Ako emigrovať (štúdijne)

Autor: Jakub Fedorik | 28.5.2015 o 16:29 | Karma článku: 13,79 | Prečítané:  9240x

V dnešnej dobe Vysoké školstvo na Slovensku toho nemá veľa čo ponúknuť, je zastaralé, podfinancované. Tak prečo ostať študovať doma, hranice sú otvorené, emigrujte! Moja skúsenosť, v riadkoch nižšie.   

Už ako tretiak na Gymnáziu Exnárova 10 v Košiciach, som sa začal pohrávať s nápadom, že odídem študovať do zahraničia (rok 2007). O 3 roky staršia sestra už vtedy študovala na jednej francúzskej univerzite, páčilo sa jej tam, tak prečo nie? 

S dobrou angličtinou a podpriemernou nemčinou by som vo Francúzsku nepochodil, začal som sa učiť daný jazyk po večeroch vo Francúzskej Aliancii v Košiciach. Ten istý inštitút som navštevoval aj počas letných prázdnin v Toulouse. V košickej aliancii som pokračoval aj počas maturitného ročníka.

Zmaturoval som, spravil vodičák, nasadol na prvý autobus a šiel do očakávaného Francúzska. Moja francúzština bola na slabej úrovni, tak mi rodičia dali do vrecka pri odchode 1500 eur s cieľom zaplatiť si ďalšie kurzy francúzštiny. Po necelých dvoch mesiacoch som minul skoro všetko a vošiel do mňa strach, že čo ďalej, nezvládnem to. Tak som zavolal rodičom domov, že sa chcem vrátiť. Na tento rozhovor nezabudnem asi do konca života. Je nereálne dať niekomu facku cez skype, no ja som mal v ten večer pocit, že som ich dostal za 100. Dobre, zostanem, skúsim to. 

Prvá pracovná ponuka. Distribuoval som denník Metro a z roboty som utekal do školy. Škola stála viac ako som zarobil, bolo treba buď prestať so školou alebo si nájsť ďalšiu prácu. Prišla ponuka od kolegyne z konkurenčného denníka, či nechcem ísť pracovať ako upratovač na jednu psychiatrickú kliniku, malo to byť len na týždeň, no taká ponuka sa neodmieta. K týždňu, sa pridal ďalší týždeň až nakoniec som pracoval na plný úväzok. Počas jedného roka som pracoval ako upratovač, každý pracovný deň som distribuoval denník metro a dvakrát do týždňa som chodil po večeroch do školy. Bol to veľmi ťažký rok, drel som mesačne cez 200 hodín, chodil do školy a nárok na poriadny spánok (bez budíka) som si užil len dvakrát do mesiaca. Ale to všetko malo svoju cenu, podarilo sa mi zdokonaliť svoju francúzštinu (kolegyne upratovačky boli super, stále bolo o čom kecať), zvládol som aj test z francúzštiny (level B2), bez ktorého by som nemohol nastúpiť na Vysokú školu a ako malé plus, našporil som si toľko peňazí aby som si mohol kúpiť prvé auto.

Vysoká škola sa môže začať! Ako člen európskej únie, som mal také isté práva ako francúzski študenti. Poberal som sociálne štipendium, ktoré je nastavené tak, že rodičia musia zarábať veľmi slušne (na slovenské pomery), aby daný žiak na neho právo nemal. Štipendium, plus príspevok na bývanie mi bohate stačili a s odretými ušami som napredoval k bakalárskemu titulu. Pochopiteľne na moje super kolegyne z kliniky som nezanevrel a počas všetkých školských prázdnin som sa vracal na psychiatriu. Zvládol som tretí ročník. Prvý titul je doma. 

V Toulouse sa mi páčilo, tak že tu ostanem a spravím si inžiniera. Štúdium bolo viac a viac špecifické, učil som sa menej a menej a známky boli lepšie a lepšie. Čím to asi bolo? Naozaj sa mi chcelo chodiť do tej školy, nebola jediná prednáška na ktorej by som nebol (viac menej bežné vo Francúzsku). Koncom štvrtého ročníka sme povinne museli absolvovať stáž v obore, či už v nejakej firme alebo v laboratóriu. Pochopiteľne, ponúk na šesť týždennú stáž v neďalekom labáku bolo nespočetne veľa, no ja som chcel od toho niečo viac, tak teda idem robiť stáž cez program ERASMUS. Neuveríte akú parádnu stáž sa mi podarilo získať. V Košiciach na neslávnom uránovom ložisku. Áno, býval som tri mesiace doma. Veľa som sa naučil a odporúčajúci list riaditeľa Ludovika Energy mi zaručil, že som bol prijatý do špecializovaného piateho ročníka. Áno, študenti sú vyberaní, lebo sú prestížnejšie a menej prestížne diplomy na jednej Univerzite a v jednom obore.

Posledný ročník. Prvý semester bol veľmi náročný, začínal sa pondelok ráno o 7h45 a končil väčšinou piatok o 18h. Druhý semester sme už neabsolvovali na škole, ale každý študent si bol povinný nájsť stáž v ropnom alebo banskom priemysle. Mne sa podarilo si nájsť stáž v jednej z najväčších svetových ropných spoločností. Čo som zažil tam je skúsenosť na celý život. Môj priamy zodpovedný, mal vyštudovanú École polytechnique de Paris, potom si spravil IFP, čo je asi najprestížnejšia post-graduálna škola v ropnom priemysle v Európe, no skromnosť z neho vyžarovala. Ten PÁN, si na mňa vždy našiel čas, radil mi, venoval mi svoj drahocenný čas a nebol som jediný, okrem svojej práce mal na starosti v danom momente ďalších troch stážistov a troch PhD študentov. 

Zhrnutie: Okrem toho, že po šiestich rokoch som diplomovaný geológ z Univerzity Paul Sabatier v Toulouse, mám za sebou vynikajúcu profesionálnu skúsenosť, videl som kúsok sveta, som taktiež veľmi hrdý, že som to zvládol sám. Rodičia mi pomáhali a motivovali aby som tvrdo pracoval, ale ich finančná pomoc skončila 1500 eurami, ktoré som spomenul niekde v druhom či treťom odstavci. Áno, dá sa odísť do zahraničia a vyštudovať kvalitnú Vysokú školu aj zo skromného zázemia. Áno, stratil som jeden rok tým, že som drel ako kôň medzi Strednou a Vysokou školou, ale to všetko čo som získal je na nezaplatenie.

Nakoniec, tento môj prvý blog je pre všetkých stredoškolákov ktorí chcú kvalitné vzdelanie a pre rodičov čo chcú to najlepšie pre svoje deti, no len majú hlboko do vrecka. Asi jediné čo stačí, je chcieť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?